Vrámci dopĺňania povinného vzdelania a blížiacich sa Dušičiek som si dala víkend hororovej klasiky. Plán je napozerať všetkých Kruegerov, Myersov, Voorheesov a podobné kultové postavičky, nad ktorými som doteraz len dvíhala obočie. Lebo no...niežeby americké kultové veci neboli dobré ale občas teda nie sú. ALE, dačo sa našlo...
Whaterever you do, don't fall asleep.
Áno, áno, Nočná Mora v Elm Street je mojím favoritom. I keď prišla až po prvom Piatku a Halloweene, čiže mohla čo to odkukať, ako jediná ma potešila svojou netrápnosťou. Najväčším plusom je zrejme to, že príšera vraždí vo sne, keď sú obete bezbranné, čo vytvára skvelý kontrast. Hlavná hrdinka Nancy, napriek tomu, že je to pekné dievča, dokonca aj trochu blonďavé, pri svojom boji s boogeymanom Freddym prejavuje celkom slušné náznaky inteligencie. Trochu si zavrešťať musí, ale väčšinou rieši veci s chladnou hlavou a skôr sa stretáva s blbosťou ostatných (otec policajt?). Ten záver je pre mňa trochu mínus, ale tak za toho mladého Johnnyho im to odpúšťam. K tomu ako čerešničky scéna vo vani, jazyk cez telefón a poletovanie nad posteľou porovnateľné s Exorcistom.
He came home!
Halloween ako ďalší kult s miliónmi sequelov, prequelov, remakeov a iných hovadín...ma nejak neoslovil ani originál. Zas...tým, že som videla kopec novších hororov, ktoré všetky čerpajú práve z týchto filmov, mi všetky tie klišoidné scénky lezú na nervy. Chlapec s vražednou minulosťou po pár rokoch utečie z psychiatrickej liečebne a na predvečer halloweenskej noci sa vracia do svojho rodného domu vyzabíjať všetkých čo mu prídu pod ruku. Because in the eyes of the boy, there is pure evil... bububu. Všetko by som brala, až na zopár totálne odfláknutých detailov, ktoré pozornejšiemu divákovi (ktorý sa vkuse nedlávi pukancami) celkom vadia. Typu bodná rana asi ako zicherkou pošle Mikea k zemi, nôž po bodnutí je v ďalšom zábere bez stopy krvi a pod. K tomu samozrejme si obeť vyberá vždy tú najdebilnejšiu možnosť, pri úteku zhruba každý meter padá k zemi, jačí aby všetci presne vedeli, kde sa skrýva atď. atď. Sa nečudujem, že na tieto veci vzniklo toľko paródií. Tie filmy o to prosia.
Come dear, it will be easier for you than it was for Jason.
Piatok trinásteho - lepšie ako Halloween, také premyslenejšie. Až na to, že tie najsympatickejšie postavy zomierajú prvé a hlavná hrdinka je zas len tupá bloncka. Páči sa mi, ako sú strihovo riešené vražedné scény, celkom slušne budované napätie a s brutálnosťou zranení sa tiež moc nepárali (sekera v hlave alebo potom scéna s Kevinom Baconom je highlight filmu). Aj to, že ten, čo vraždí, má na to pomerne "racionálny" dôvod. Scéna na jazere ku koncu filmu má aj celkom dobrú možnosť zastihnúť človeka nepripraveného a trošku ním myknúť. Vcelku, priebeh filmu sa mi páči, no od momentu ako hrdinka Alice ostáva sama a dozvedáme sa, kto je vrahom, to ide trocha dole vodou. Záverečná schovávačka a boj jeden na jedného sa neobišla bez vyššie spomínaných trápnych klišé. Ale potešia napr. vnútorné dialógy "kill her mommy, don't let her live...I will, Jason, I will" - ehm, spoiler, ale tak aj tak každý vie o čom. A posledná veta je tráápna, ale je základom pre milión ďalších dielov, čiže musí byť.
Help me. Help me be human.
Pri Muche sa presúvame niekam úplne inam, ako boli predchádzajúce filmy. Už to nie je teenagerská vyvražďovačka, nemáme tu žiadneho bubáka s temnou minulosťou, a všeobecne sa to nesie v takom rozumnejšom duchu. A preto...je to nuda. Ono ja si zapindám na blbosť Halloweenu, ale aj tak si to pozriem a zasmejem sa. Mucha je čo sa týka efektov premakaný film, herecky tiež slušný, vyzerá nákladnejšie a tak menej režijne a celkovo "na kolene". Vôbec prvý film, ktorý je založený na premene tela človeka na telo niečoho iného. A to je ten problém, že akokoľvek nechutné to niečo bude, moderného diváka to nevystraší, lebo ten už toho videl, že. Film má pomalý rozjazd, prvú polovicu sa dokopy nič nedeje (príbehovo áno, napätie nulové), čo by až tak nevadilo, keby sa v tej druhej polovici toho udialo trochu viac. Možno najlepšie je pre mňa to, že po celý čas filmu s príšerkou silne súcítime a scéna ku koncu filmu, keď si mucha-telepod (hovadina?!) sama priloží hlaveň k hlave je pomerne dojemná. Celkovo by som Muchu zaradila skôr ako vizuálne prepracovaný thriller s hororovými prvkami, čistý scary movie to isto nie je.
