Filmový denníček 2

Tentokrát nezávislý historicko-dramaticko-porno film a ďalej všetkými obľúbená britská zombie blbina, ktorá je prekvapivo menej blbá ako by človek očakával. (A inak, nepozerám len úchylnosti. Mám rada Morgana Freemana a dokonca aj Toma Hanksa.)

Caligula



Rozporuplný film, ktorý je ťažké zhodnotiť a je na každom divákovi, ako ho uchopí. Verné, a čo sa týka historických faktov presné, zobrazenie pomerov za vlády Caligulu, o ktorom každý školák vie, že bol nechutný zvrhlík. Tvrdo cenzurovaný a zakazovaný film, je ozaj plný erotiky, ktorá sa veľmi blíži k pornu, plus nejaké tie úchylky a podobné „chuťovky“ – zrejme nie každý také scény prekusne a zameria sa na to, čo ostáva. A že toho po dejovej stránke až tak veľa nie je. Videla som nezostrihanú verziu (156 minút), lebo keď už, tak poriadne a občas mi napadlo, na čo sa to vlastne pozerám, a či to ako ozaj všetko musí byť. No napriek tejto stránke má film nesporné kvality. Odhliadnuc od veľkolepej výpravy, masiek, interiérov a všetkého vizuálneho má ten film proste atmosféru a dokonca je často vtipný. Väčšinovo sa na tom zrejme podieľa Malcolm McDowell, ktorý má celý film pod palcom a napriek peknej tváričke dokázal zosobniť sadistického tyrana dokonale, s detskou hravosťou a krutými očami. Zase raz ultraviolence s potmehútskym úsmevom, no tu to bolo ešte vo väčšom štýle (a oveľa viac obnažene). Medzi ostatných hercov, ktorí stoja vôbec za spomenutie, patrí cisár Tiberius (Peter O’Toole), zopár senátorov a „najzáhadnejšia žena Ríma“, Caligulova manželka (Helen Mirren). Caligulova milovaná sestra Drusilla (Teresa Ann Savoy) bola síce krásna, no herecky sa nejak výraznejšie neprejavila. 90 percent úloh tvorilo takmer všadeprítomné pozadie nahých tiel, ktoré mohli hrať (a asi aj hrali) ľubovoľní pornoherci. Vo všeobecnosti kontroverzný a drastický film, ktorý by som rodičom zrejme nepustila ani s výstrahou, no nie je možné ho len tak zmietnuť zo stola a už len za tú drzosť, že si autori dovolili niečo podobné zrealizovať im treba vyseknúť poklonu.


Shaun of the dead



Ok, nie je to žiadna novinka a mnohí ste tento film určite videli. No podľa mňa by mal dostať ocenenie za inteligentný hlúpy film, teda hlúpy žánrovo. Je to predsa len klasická zombie horor-komédia (možno skôr komédio-horor), kde strieka umelá krv a mláti sa kriketovou pálkou (čo je inak milá náhrada baseballky) hlava-nehlava. Napriek tomu počas filmu ani raz nemám potrebu prevracať oči vstĺp a v duchu nadávať hlavnému hrdinovi, aký je idiot a že prečo robí, to čo robí keď je to očividne tá najhlúpejšia možnosť. Prvých pár minút filmu som vždy prekvapená dialógmi, keďže Shaun a Ed, naši dvaja kamoši, nie sú podľa výzoru veľkí intelektuáli ale dementné repliky stále neprichádzajú. V podstate hovoria to, čo by hovoril reálny človek (keby hádzal LP platne po nemŕtvych v záhrade). Film nie je dlhý, no psychológia postáv je prepracovaná. Shaun nie je žiadny Jean Claude ani Silvester, plače, keď sa rozíde s frajerkou a taká scéna s nevlastným otcom a neskôr aj mamou by bola dosť silná, keby sa celý film neniesol v odľahčenej nálade. 
A hlavné je, že je to tak milo vtipné. Platforma zombíkov, ktorých môžete pohadzovať hore dole a prepichovať skrz-naskrz bez výraznej citovej ujmy poskytuje síce veľmi široké komediálne možnosti, no to tu nie je hlavné. Práve tie detaily, ako spomínaná scéna s platňami, nacvičovanie zombie výrazu a len tak popod nos utrúsené poznámky odkazujú jednak na dobrého scenáristu aj na skvelé herecké výkony hlavných postáv. Netreba vždy vyniesť americkú vlajku z horiaceho New Yorku, aby ste boli za toho správneho hrdinu.