Tentokrát nezávislý historicko-dramaticko-porno film a ďalej všetkými obľúbená britská zombie blbina, ktorá je prekvapivo menej blbá ako by človek očakával. (A inak, nepozerám len úchylnosti. Mám rada Morgana Freemana a dokonca aj Toma Hanksa.)

Caligula



Rozporuplný film, ktorý je ťažké zhodnotiť a je na každom divákovi, ako ho uchopí. Verné, a čo sa týka historických faktov presné, zobrazenie pomerov za vlády Caligulu, o ktorom každý školák vie, že bol nechutný zvrhlík. Tvrdo cenzurovaný a zakazovaný film, je ozaj plný erotiky, ktorá sa veľmi blíži k pornu, plus nejaké tie úchylky a podobné „chuťovky“ – zrejme nie každý také scény prekusne a zameria sa na to, čo ostáva. A že toho po dejovej stránke až tak veľa nie je. Videla som nezostrihanú verziu (156 minút), lebo keď už, tak poriadne a občas mi napadlo, na čo sa to vlastne pozerám, a či to ako ozaj všetko musí byť. No napriek tejto stránke má film nesporné kvality. Odhliadnuc od veľkolepej výpravy, masiek, interiérov a všetkého vizuálneho má ten film proste atmosféru a dokonca je často vtipný. Väčšinovo sa na tom zrejme podieľa Malcolm McDowell, ktorý má celý film pod palcom a napriek peknej tváričke dokázal zosobniť sadistického tyrana dokonale, s detskou hravosťou a krutými očami. Zase raz ultraviolence s potmehútskym úsmevom, no tu to bolo ešte vo väčšom štýle (a oveľa viac obnažene). Medzi ostatných hercov, ktorí stoja vôbec za spomenutie, patrí cisár Tiberius (Peter O’Toole), zopár senátorov a „najzáhadnejšia žena Ríma“, Caligulova manželka (Helen Mirren). Caligulova milovaná sestra Drusilla (Teresa Ann Savoy) bola síce krásna, no herecky sa nejak výraznejšie neprejavila. 90 percent úloh tvorilo takmer všadeprítomné pozadie nahých tiel, ktoré mohli hrať (a asi aj hrali) ľubovoľní pornoherci. Vo všeobecnosti kontroverzný a drastický film, ktorý by som rodičom zrejme nepustila ani s výstrahou, no nie je možné ho len tak zmietnuť zo stola a už len za tú drzosť, že si autori dovolili niečo podobné zrealizovať im treba vyseknúť poklonu.


Shaun of the dead



Ok, nie je to žiadna novinka a mnohí ste tento film určite videli. No podľa mňa by mal dostať ocenenie za inteligentný hlúpy film, teda hlúpy žánrovo. Je to predsa len klasická zombie horor-komédia (možno skôr komédio-horor), kde strieka umelá krv a mláti sa kriketovou pálkou (čo je inak milá náhrada baseballky) hlava-nehlava. Napriek tomu počas filmu ani raz nemám potrebu prevracať oči vstĺp a v duchu nadávať hlavnému hrdinovi, aký je idiot a že prečo robí, to čo robí keď je to očividne tá najhlúpejšia možnosť. Prvých pár minút filmu som vždy prekvapená dialógmi, keďže Shaun a Ed, naši dvaja kamoši, nie sú podľa výzoru veľkí intelektuáli ale dementné repliky stále neprichádzajú. V podstate hovoria to, čo by hovoril reálny človek (keby hádzal LP platne po nemŕtvych v záhrade). Film nie je dlhý, no psychológia postáv je prepracovaná. Shaun nie je žiadny Jean Claude ani Silvester, plače, keď sa rozíde s frajerkou a taká scéna s nevlastným otcom a neskôr aj mamou by bola dosť silná, keby sa celý film neniesol v odľahčenej nálade. 
A hlavné je, že je to tak milo vtipné. Platforma zombíkov, ktorých môžete pohadzovať hore dole a prepichovať skrz-naskrz bez výraznej citovej ujmy poskytuje síce veľmi široké komediálne možnosti, no to tu nie je hlavné. Práve tie detaily, ako spomínaná scéna s platňami, nacvičovanie zombie výrazu a len tak popod nos utrúsené poznámky odkazujú jednak na dobrého scenáristu aj na skvelé herecké výkony hlavných postáv. Netreba vždy vyniesť americkú vlajku z horiaceho New Yorku, aby ste boli za toho správneho hrdinu.

Dnes o 3 filmoch, a teda o 3 témach:
1) prečo si Hollywood nevie vymyslieť vlastný príbeh
2) aká je škoda, že mladí nepoznajú staré československé filmy
3) o sexuálnej revolúcii vo filme a že čoho je veľa, toho je dosť

1) The Girl with the dragon tattoo

Viac ako písať svoj názor/recenziu na tento film chcem vyjadriť svoje rozhorčenie nad samotnou existenciou amerického remake-u.
Ono to film vôbec nie je zlý. Fincher umí, to sa mu nedá odoprieť, urobil umelecké dielo už z úvodných titulkov a celé je to tak pekne "fight clubovsky" vizuálne prepracované a temné. Ale prečo? Prečo natáčať film podľa námetu švédskeho autora, odohrávajúci sa vo Švédsku, v mnohom odkazujúci na Švédsko a Európu, keď už raz bol natočený...prekvapivo Švédmi?
Tento film je v podstate detektívkou/drámou jednej rodiny. Takéto veci proste Európania robia lepšie. Originál je intímnejší, drsné sexuálne scény nie sú tak zdramatizované, no práve ich normálnosť ich koniec koncov robí pôsobivejšími. Originál je uveriteľnejší po každej stránke.
Rooney Mara je možno krajšia ako Noomi Rapace ale tam u mňa výhody americkej verzie končia.

2) Baron Prášil (Když Burian Prášil)

Nešmajchľuj me Ronalde, a pozor na pěšinku!
Inak vždy spoľahlivý youtube neposkytuje trailer ale fakt, zamilujete sa do toho. Burian je raz kráľ komikov a je strašná škoda, že jeho filmy v telke skoro nevidno, a ak áno, sú skryté pod odstrašujúcou nálepkou "filmy pre pamätníkov". Lebo dnes, keď sa celý televízny humor opiera o trápny výsmech a ešte trápnejšie vtipy, je osviežujúce pozrieť si niečo nenútene vtipné, po čom sa budete prirodzene usmievať/smiať, bez toho, aby zo seba musel komik robiť absolútneho idiota (alebo ním ozaj byť).

3) Kids

Pre niekoho hlboký umelecký počin, pre niekoho bohapustá šukačka (iné slovo proste nesedí). Výpoveď o mladej generácii 90. rokov, ktorej po rozume chodí len sex. Hlboké či plytké, toľko prehnane aktívnych teenagerov sa za hodinu a pol len tak ľahko nevidí. Plus dúfam, že v Amerike ozaj 10roční nehulia trávu, lebo inak som rada že žijem, kde žijem.
Je to proste Larry Clark a ten nesadne každému a i keď sa to mnohým určite bude zdať nechutné a nereálne, má to k realite omnoho bližšie ako pozlátené hollywoodske hviezdičky.
Plus sa naskytá možnosť porovnať život deciek pred 20 rokmi a dnes. Žiadny mobil, žiadny počítač, no napriek tomu boli teda omnoho viac "sociálne prepojení".
Je to zaujímavý (nepoviem rovno že hodnotný ale do istej miery určite áno) film, treba si spraviť vlastný názor a nezatratiť ho len preto, že nemá podľa filmových databáz hyper super hodnotenie.

Ak sa vám páčil Trainspotting, tak Shallow grave je trefa do čierneho. Všeobecne mám rada režisérske debuty, lebo sú tak nejak čerstvé, neovplyvnené, často natočené za pár šupiek s neznámymi hercami, celé je to mladistvé a vtipné. A Plytký hrob je debutom ako režiséra Dannyho Boylea, tak aj Ewana McGregora, ktorý je skvelý aj s dlhými vlasmi, a aj keď nelezie hlavou napred do záchoda. Nečakajte len komédiu, napätie je slušne vybudované a zopár scén ozaj zamrazí. Koniec to trocha zabije, ale o to viac pobaví.

Pokus vyzerať ako Anna Karina / tá herečka z Trans-Europ-Express. Mimochodom, skvelý film od Allain Robbe-Grillet-a (predstaviteľ antirománu ak si dobre pamätám z maturity, aj režisér zjavne), okrem veľmi veľmi peknej špiónky originálny spôsob rozprávania, strih a tak. A hudba!

A ďalší zaujímavý film - Wilde. Oscar Wilde konrétne. Skvelý Stephen Fry v roli spisovateľa a sympatický Jude Law v roli "zlatovlasého anjela" - jeho milenca a lásky. I keď to je zamerané hlavne na problematiku homosexuality v tom období, sú v tom aj Wildeove myšlienky, časti diel - mne to ako návnada stačilo, zajtra letím do kníhkupectva po nejaké jeho básničky:)